Čipky Márie Tuhárskej zo Senohradu
Čipky Márie Tuhárskej zo Senohradu
„To nikto nevie, kde sa vzalo toto umenie, alebo kto ho vynašiel, alebo započal, alebo to doniesol. Len toľko vedia, že nachádza sa tam od nepamäti.“
A. Kmeť o čipkách z okolia Senohradu
Čipky zo Senohradu a okolia
Čipky zo Senohradu a okolitých obcí patria medzi hontské, tzv. roľnícke čipky. Boli určené prioritne pre ľudové kroje a textílie. V tejto oblasti je však od 17. storočia písomne doložená aj výroba baníckych čipiek.
Do povedomia svetovej verejnosti sa dostali v 2. polovici 19. storočia. Medzi prvými sa o nich zmieňuje Andrej Kmeť, ktorý je autorom odborného článku „O výšivkách a čipkách v Honte“ (Tovaryšstvo 1, 1893). Kmeť bol slovenský polyhistor, etnograf a historik, ktorý v rokoch 1865 – 1968 pôsobil v Senohrade ako kaplán a veľmi ho zaujal miestny dialekt, ľudový odev, hlavne výšivky a čipky. V rámci svojho pôsobenia zozbieral v okolí čipky a výšivky a začal ich propagovať na rôznych výstavách a expozíciách (napr. 1873 Svetová výstava vo Viedni, 1887 Výstava slovenského ľudového umenia v Martine pod záštitou Živeny, 1891 Československá výstava v Prahe, 1893 Svetová výstava ženských prác v Paríži, 1895 Národopisná výstava v Prahe, výstava ľudovej umeleckej výroby v Honte, 1904 Svetová výstava v USA). Slovenské čipky, hlavne tie roľnícke, na výstave v Prahe zaujali aj učiteľky R. Bíbovú a A. Smolkovú. V sérií kníh a štúdií, ktoré neskôr vydali, mali čipky z Hontu a Senohradu významné postavenie. Uvádzajú, že takého čipky sa robia v dedinách Horný a Dolný Badín, Senohrad, Trpín, Kozí Vrbovok, Čabradský Vrbovok, Horné a Dolné Mladonice, Medovarce, Bzovík, Selce, Horný a Dolný Jalšovík.
Odlišovali sa od iných svetových a slovenských čipiek hlavne spôsobom ich pletenia. Väčšina čipiek sa pletie na predkreslenej forme ( prívyk, furma, podvinok), avšak tieto sa robili napevno a spamäti s minimom použitých špendlíkov.
Mária Tuhárska
V roku 1962 vydala Ema Marková knihu Slovenské čipky a pri hontianskych rackách uvádza a publikuje vzorníky Márie Tuhárskej. V knihe sa nachádza niekoľko vyobrazených čipiek. Autorka v poznámke píše, že šlo o 20 bielych a 20 farebných čipiek. Niektoré z čipiek M. Tuhárskej má v knihe aj Géciová -Komorovská (1989). Na stránke, kde sú digitalizované objekty slovenského kultúrneho dedičstva (www.slovakiana.sk), sa nachádza vzorník 30 čipiek, pri ktorých je uvedené, že sú to čipky M. Tuhárskej. Avšak farebných je tam viac ako 20. Minimálne dva vzory nie sú od tej istej čipkárky, o čom svedčí technika prevedenia.
Máloktoré čipky majú v literatúre uvedené meno zhotoviteľa, prečo práve ona je tak často spomínaná?
V okolí Senohradu si len najstarší obyvatelia spomenuli na staršiu ženu, ktorá plietla čipky. Medzi známymi rodákmi ju nenájdete.
Mária Tuhárska, rodným menom Cútová, sa narodila 2.9.1895 v Senohrade. 20.9 1911 sa vo veku 16 rokov vydala za Juraja Tuhárskeho z okolia Detvy. V roku 1912 sa im narodila dcéra Anna. Po smrti manžela v roku 1940 sa Mária sa starala o chorú matku. Ako vdova si privyrábala paličkovaním. Podľa pamätníkov žila skôr osamelo. Pre Dr. Emu Markovú urobila vzorník 40 čepcových čipiek z okolia Senohradu pre novovznikajúci ÚĽUV. Marková uvádza, že šlo o 20 bielych a 20 farebných čipiek - raciek. Čipky sú úzke, najužšia má 1,2 cm a najširšia 2 cm, ale sú precízne upletené. Niektoré čipky sa nachádzajú v depozite ÚĽUVu a sú na stránke www.slovakiana.sk.
V roku 1973 Mária zomrela, ale jej odkaz vpletený do úzkych čipiek pretrval dodnes.
Mnohé z týchto vzorov sú už zabudnuté a nikto podľa nich čepcové čipky nepletie. Rozhodla som sa ich zakresliť a upliesť, aby v práci M. Tuhárskej mohli pokračovať ďalšie generácie čipkárov.
